Category Archives: Tough life

ferrari

To, že budem mať chlapca, som vedela hneď. Mala som taký pocit. Vedela som to už pred počatím a na ultrazvuku sa mi doktorka čudovala, že nie som prekvapená a nadšená. No… prekvapená by som bola, keby mi povedala, že to bude holka. Keď ale zahlásila: „Tady je jedno varle a tady je druhé.“ Tak som sa síce uchcetla, ale prekvapená som nebola. Bolo mi to jasné, ale netušila som, čo to obnáša. Veď je to jedno, hlavne, aby bolo zdravé, že? Ale! Nikto vás na príchod mužského mozgu nepripraví. Najprv to vyzerá nevinne. Treba dávať len pozor na fontánky pri prebaľovaní. Čím ďalej je to ale závažnejšie a komplikovanejšie. Došlo mi to, keď začal všetkým jazdiť ako s autom. S hubkou na riad, s puzdrom na okuliare, s ovládačom, s ponožkami, s mydlom… Prerástlo to v bláznivé rajtovanie na ľubovoľnej veci, na ktorú sa aspoň náznakom dalo vysadnúť ako…

Read more

prechádzka

Tak sme do toho spadli aj my. Myslím tým mláku. A tým my myslím Mr.R. Naivne som si myslela, že by sme mohli len tak vybehnúť von bez kočiara a len tak sa prejsť po chodníku. Na chvíľku na prechádzku. Len tak na 20 minút. Len obliecť sa trvalo pol hodinu. O plaču kvôli obliekaniu vetrovky sa snáď nebudem ani rozpisovať. Hurá! Sme von. Síce sme museli vziať aj prázdnu plastovú pollitrovku, ale to je v pohode. Najprv sa zastavil hneď pred bránou, pretože je tam na strome vtáčia búdka. Takže sýkorky. V pohode. Po piatich minútach som sa nudila, po desiatich minútach prehovárania a volania som ho vzala na ruky a preniesla 20 metrov. Fajn. Tu to vyzerá dobre. Žiadne schodíky, svah, vtáčiky, len trochu mokro. To nevadí. DÁM POZOR. ? Naivka… Najprv šlo všetko hladko. Nehýbal sa. Obhrýzal prinesenú fľašu. Potom mi pípol mobil… Keď som zdvihla oči,…

Read more

party hard

Včera sme boli na party. Všetci. Plán bol taký, že ja s Mr.R sa porozprávame s hostiteľom a jeho psom a za hodinku pojdeme domov. Plán sa celkom darilo plniť až na tú časť, že sa vezmeme a pôjdeme domov. Raz sa nám už tak podarilo Mr.R uspať, takže prespal časť svadobnej veselky v kočiari a my sme sa mohli trochu pozabávať. Včera bol ale strašne roztatárený (tak sa to hovorí u nás, aj v Čechách to poznáte? Keby nie tak to znamená rozdováděnej). Vôbec mu nešlo spať a na to, aby bol hore, bol zas príliš unavený. Vražedná kombinácia. A tak som musela zakročiť a zahrať sa na toho zodpovedného rodiča (zodpovedného vrámci možností, keďže už bolo pred desiatou večer). Zavelila som koniec party, ideme domov. Nechcem písať o tej zaujímavej ceste predpolnočnou Prahou v mhd. Hoci aj to by bol zaujímavý príbeh. Hlavne ako sa ma tá 19ročná…

Read more

Je to na nervy celá táto uspávacia veda. Určite vás tým už všetkých nudím, ale splín a nervy z uspávania sa mi vracajú vo vlnách a bezradnosť strieda hnev, a potom zas zmierenie. Je to na h*vno, keď sa človek cíti ako troska, lebo v noci nespí, potom nevie uspať dieťa ani cez deň, keď dieťa konečne spí, tak spí s ním, čo znamená, že nič doma neurobí, tak to chce dohnať, kým je dieťa hore, tým pádom nejde vonku, celý deň je zavretý doma a výsledkom je, že je otrávený sám zo seba a svojej neschopnosti a samoty. Píšem to síce v tretej osobe, ani neviem prečo, ale myslím tým seba. Nie je nič horšie ako sa cítiť neschopne. Je mi jasné, že zajtra bude nový deň, slnko vyjde a hádam bude lepšie. Už som s týmto mojim výlevom od rána oboznámila moju mamu, svokru/tchýni, Fera a Grétku. Ich…

Read more

dieťa

Život nie je fér. To snáď všetci vedia, ale zmieriť sa s tým dá zabrať. Niekto má proste easy dieťa a niekto nie. Pri tomto výroku neférovosť života ale nekončí. Svet vraj nie je čierno-biely, ja mám ale pocit, že ak má niekto easy dieťa, tak je easy vo všetkom. V spaní, v jedení, pekne ležká v kočíku, ak nespí, díva sa na svet a neplače pri tom, nemá nočné prdy, hneď pochopí na čo je nočník, zuby mu idú ani neviete ako atď. Jasné, že niekedy plače a kričí, ale len chvíľku. Mama je naň hrdá, cíti sa nezávislo a nechápe, čo sa iné matky sťažujú, veď predsa materská je super. Ale nie je materská ako materská. Ak máš náročné dieťa, tak je náročné vo všetkom. Nechce jesť, nedá sa uspať, v noci plače, kojí sa čo hodina, nechce ležať pri prebaľovaní, kope nohami pri akejkoľvek činnosti dlhšej ako…

Read more

Včerajšia prednáška @prosimspinkej bola super. Môžem všetkým odporúčať. (Nie, nie je to zištná reklama. Chválim úprimne a zo srdca ?). Je proste skvelé počuť, že aj iné deti sú netopiere, čo nechcú spať, že aj iné matky sa trápia so spaním, uspávaním, frekvenciou, dĺžkou, intenzitou spania, nočným budením, ranným vstávaním, večerným zaspávaním. O čo mi ale ide. Ide o to, že aj keď takmer každá(ý?) z nás má problém so spaním svojho dieťaťa, to najlepšie, najdôležitejšie a koniec koncov aj najjednoduchšie je sledovať, čo na to naše, ako to nazvať? srdce, rozum, intuícia! hovorí. Keď vám vaše ja hovorí nosiť, spať spolu, kojiť do rozžužlania bradaviek robte to. Ak vám velí trénovať dieťa na spanie vo vlastnej posteli od 3 mesiacov, nech sa páči. Ak vám hovorí, aby ste spolu žúrovali do 22:00, prosím. Je to na vás. Nikomu sa nemusíte zodpovedať len sama sebe (no dobre, tak poťažmo manželovi). Vaše dieťa,…

Read more

Život je niekedy tragédia. Každý to pozná. A každý má latku nastavenú inde. Mňa napríklad dostane, keď po hodinovom uspávaní, Mr.R spí 20 minút a keď vstane, tak sa tvári ako vysmiate slniečko. Alebo keď mu tristopäťdesiatykrát za deň poviem no-no-no nelez do umývačky riadu. U Mr.R je tragédia kde-čo. Ale jednoznačne vedie mama na záchode. Keď odídem na balkón alebo do kúpelne, je to ok. Ale keď idem na wecko. Koniec sveta! Nikdy som nemala problémy s fekálnym humorom, hovná v bežnej konverzácii mi nevadia a viem, že každý rozhovor pri pive skončí pri hovnách. (Niekto by mohol namiesať, že pri sexe, ale to nie je pravda, to ešte nie je finále ?) No a myslím, že môj syn bude po mne. Ako inak by som si totiž mala vysvetliť to jeho neoblomné dobíjanie sa na záchod ako tým, že je zvedavý, čo sa to tam deje. ?

Aj o vašich deťoch si myslia príbuzní, známi a kamaráti, že sú to milé a zábavné stvorenia, ktoré plačú len občas, väčšinu času sa smejú a ich najväčším problémom, že sú priveľmi roztomilé? To, že sa na ne sťažujete vôbec nechápu a keď za sebou zavrú dvere (ale to si len predstavujem) vravia si, že také dobré dieťa by raz chceli i oni. „Toto zlatíčko nechce spinkať? Ako krásne sa zahrá sám. Ako sa pekne usmieva. Je rozkošný. Milujem tú vôňu bábätka“ atď. Mr.R je v hraní formy jednička! Hlavne ak je doma a ak ho návšteva dostatočne obdivuje. Je pomerne akčný, lebo lozí po nábytku, urobí už pár krokov, napodobňuje zvieratká, ak ho dostatočne provokujete tak aj tancuje. Takže sa návšteva nenudí a s radosťou interaguje. Mr.R si užíva pozornosť, strieda opatrovateľov a nechá sa zabávať a obskakovať. Kto by nebol happy, keby okolo neho kmitali traja ľudia? (Nie,…

Read more

Začalo to tým, že keď som ho ako mini pidi párdňové dieťa položila z rúk, že idem na záchod, začal revať. Čo revať, ričal akoby som tým potrubím mala odplávať celá nie len nepotrebné časti mojej osobnosti. Potom zaostril na kolotoč nad košíkom na kolečkách a pár dní bol kľud. Ale všetkým radostným dňom je raz koniec a prišlo na rad otáčanie na brucho, takže košík už nebol bezpečná varianta. Párkrát sa mi podarilo nepozorovane odplížiť. Ale nebolo to pravidlom. No ako prišlo na rad plazenie a lozenie. Koniec. Mama nemá právo kakať v súkromí. Jedine za zvukov kvíliacej sirény za dverami. Najprv mu stačilo šmírovať. Teraz je aj to už ale nuda. Veď toľko lákadiel ponúka tá tajomná miestnosť. Voňavú záchodovú kefu, uvoľnené koliesko bez významu na sifóne, toaletný papier! Ten sa tak krásne odvíja! A tak krásne šuští, keď sa trhá! A tak skvelo chutí! Podobne ako tie…

Read more

19/19