Uspávanie je veda

Je to na nervy celá táto uspávacia veda. Určite vás tým už všetkých nudím, ale splín a nervy z uspávania sa mi vracajú vo vlnách a bezradnosť strieda hnev, a potom zas zmierenie. Je to na h*vno, keď sa človek cíti ako troska, lebo v noci nespí, potom nevie uspať dieťa ani cez deň, keď dieťa konečne spí, tak spí s ním, čo znamená, že nič doma neurobí, tak to chce dohnať, kým je dieťa hore, tým pádom nejde vonku, celý deň je zavretý doma a výsledkom je, že je otrávený sám zo seba a svojej neschopnosti a samoty. Píšem to síce v tretej osobe, ani neviem prečo, ale myslím tým seba. Nie je nič horšie ako sa cítiť neschopne. Je mi jasné, že zajtra bude nový deň, slnko vyjde a hádam bude lepšie. Už som s týmto mojim výlevom od rána oboznámila moju mamu, svokru/tchýni, Fera a Grétku. Ich povzbudzovanie mi ale nejak nestačilo, tak to vešiam na nos aj vám ostatným, hoci mi je jasné, že mi nijak nepomôžete ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *