Prvá jesenná prechádzka

dieťa v mláke

Tak sme do toho spadli aj my. Myslím tým mláku. A tým my myslím Mr.R. Naivne som si myslela, že by sme mohli len tak vybehnúť von bez kočiara a len tak sa prejsť po chodníku. Na chvíľku na prechádzku. Len tak na 20 minút.
Len obliecť sa trvalo pol hodinu. O plaču kvôli obliekaniu vetrovky sa snáď nebudem ani rozpisovať. Hurá! Sme von. Síce sme museli vziať aj prázdnu plastovú pollitrovku, ale to je v pohode. Najprv sa zastavil hneď pred bránou, pretože je tam na strome vtáčia búdka. Takže sýkorky. V pohode. Po piatich minútach som sa nudila, po desiatich minútach prehovárania a volania som ho vzala na ruky a preniesla 20 metrov. Fajn. Tu to vyzerá dobre. Žiadne schodíky, svah, vtáčiky, len trochu mokro. To nevadí. DÁM POZOR. ? Naivka… Najprv šlo všetko hladko. Nehýbal sa. Obhrýzal prinesenú fľašu. Potom mi pípol mobil… Keď som zdvihla oči, prisahám, že to boli sekundy! Maximálne 5 sekúnd! Už som len videla ako leží v mláke. Placák ako vyšitý. Ten som nestihla odfotiť, lebo Mr.R je predsa len svižný a vstal pomerne rýchlo. V mláke sa mu ale zrazu zjavil úplne nový svet. Oči mu svietili ako keď ukoristí ovládač od telky.
Mokrý už je, tak čo, nech sa pohrá.
Ale je fakt zima.
A s tými mokrými rukami.
Ktovie, či nemá mokré aj pančuchy.
Asi má.
Nevadí, chvíľu vydrží.
Ale nie je to správne.
Keď mu to dovolím raz, bude sa hrabať vo všetkých mlákach najbližších 10 rokov.
F*ck!

Tak som si urobila aspoň fotku. Potom mi rupli nervy a došla trpezlivosť. Vzala som ho na ruky, napriek veľkým a hlasným protestom, a odniesla domov. Bol mokrý, ale v pohode. A… tešil sa, že sme doma ?
V kočíku síce občas poplače, ale asi na voľný pohyb nie sme ešte pripravení. Ani on, ani ja.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *