Prečo som začala písať blog


Rozmýšľala som, o čom napísať posledný blog tohto roku. Či to nechať na náhodu posledného dňa alebo sa nejak pripraviť. A tak som si povedala, že vám napíšem o tom, prečo vás tu vlastne otravujem mojimi výlevmi zo života s Mr. R. Prečo som vlastne začala písať svoj mamablog.

Byť matkou je úžasné a nikdy by mi nenapadlo, že to je to, čo mi v živote chýba. Nezažila som aké to je, keď ženské nazerajú do kočiarikov a ochkajú nad každým umrnčaným špinavým deckom na ulici. Len sme si s Ferom povedali, že je čas a bolo by vhodné mať dieťa. A tak sa to stalo. Chvalabohu.

Ale! Zrazu prišlo prozření. (Ospravedlňujem sa, ale také výstižné slovo v slovenčine snáď ani vôbec neexistuje.) Takže to prozření… Zrazu sa na mňa začalo valiť toľko vecí, o ktorých mi PREDTÝM NIKTO NEPOVEDAL. A keďže som jedináčik z malej rodiny a nikdy som žiadne malé dieťa v okolí nemala, otvoril sa mi zúrivo iný svet. Svet, o ktorom som nič nevedela a nikto ma naň nepripravil. Čo som ako bifľoška veľmi zle znášala.

A tak som sa pretĺkala. Vďakabohu nie sama ale s Ferom a pár externistami ako moja mama, svokra a pár kamošiek matiek. Po cca piatich mesiacoch pretĺkania som ale dospela k záveru, že svetu chýba osveta. Že naša spoločnosť je zdegenerovaná a ženy nie len že sa nevedia starať o svoje deti, ale ani netušia, o čom to materstvo vlastne celé je ? Že krutú pravdu sa dozviete až na oddelení šestonedelia, v lepšom prípade na predpôrodnom kurze.

Druhým, rovnako intenzívnym spúšťačom tejto mojej kreatívy (že kreatívy ?) bolo to, že mi materstvo začínalo liezť na mozog. Po celom dni s Mr. R som moju jedinú a najbližšiu obeť, Františka, zahrnula mojimi výlevmi, myšlienkami a starosťami. On po celom dni vlastných problémov, nie že by ma nerád počúval ?, ale niekedy ho to vlastne ani nezaujímalo, nebavilo, nemal čas alebo náladu.

No a okrem toho všetkého mi chýbala sebarealizácia. Na ktorú boli vysoké nároky, keďže bolo treba, aby sa moja sebarealizačná činnosť dala vykonávať ideálne počas kojenia. ??

A tak to celé vzniklo. Rozhodla som sa dokumentovať a komentovať materskú realitu ako inak ako tak ako mi huba narástla. Pretože vedomie, že nie som mimozemšťan a aj iné matky sú často bezradné nevyspaté zombies s nervami v koncoch, je veľmi návykové. ?

Veľmi vám všetkým ďakujem za priazeň a želám veľa srandy v roku 2018. Pretože, pozor nasleduje klišé, s humorom ide všetko ľahšie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *