Pomocníci

Život nie je fér. To snáď všetci vedia, ale zmieriť sa s tým dá zabrať. Niekto má proste easy dieťa a niekto nie. Pri tomto výroku neférovosť života ale nekončí. Svet vraj nie je čierno-biely, ja mám ale pocit, že ak má niekto easy dieťa, tak je easy vo všetkom. V spaní, v jedení, pekne ležká v kočíku, ak nespí, díva sa na svet a neplače pri tom, nemá nočné prdy, hneď pochopí na čo je nočník, zuby mu idú ani neviete ako atď. Jasné, že niekedy plače a kričí, ale len chvíľku. Mama je naň hrdá, cíti sa nezávislo a nechápe, čo sa iné matky sťažujú, veď predsa materská je super.
Ale nie je materská ako materská. Ak máš náročné dieťa, tak je náročné vo všetkom. Nechce jesť, nedá sa uspať, v noci plače, kojí sa čo hodina, nechce ležať pri prebaľovaní, kope nohami pri akejkoľvek činnosti dlhšej ako 30 sekúnd, vo vani sa trepe, sedieť na nočníku nechce. Takáto matka je „z času na čas“ zúfalá a skutočne by ocenila pomoc. Ale! Pomocníci sa akosi nehrnú uspávať dieťa, ktoré treba polhodinu nosiť na rukách a úspech nie je zaručený. Ani kŕmiť, keď to trvá trištvrte hodiny a zje horko-ťažko pol malého pribináčika. Kvoli kúsku zjedeného mäsa predsa nebude nikto hodinu predvádzať grimasy a vyspevovať hamiky-ham-ham. A tak toto úsilie zostáva na rodičoch.
My máme šťastie, že je Mr.R prvé dieťa v našej rodine a pomocníkov to zatiaľ ako-tak baví a majú trpezlivosť, trochu. Ak ale pomocník raz okúsi easy dieťa, je preč. Stratí sa. A kde ho nájdete? S úsmevom na tvári kŕmi a kočíkuje easy dieťa ?

Díky za včerajší pokec a inšpiráciu Gabči, silnej matke dvoch náročných dcér ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *