Môj pôrod

Toto je príbeh môjho pôrodu, tak ako si ho pamätám. Je to určite poriadne skreslené, lebo hormóny robia divy. Ale to nevadí. Tak to má byť, nie? ?

Stav mozgu pred pôrodom

Na úvod vám poviem, že som sa pôrodu ani veľmi nebála. Mala som rešpekt, to áno. Aj som trochu stresovala. Ale neviem, či to tie hormóny zariadili, alebo to, že to prišlo týždeň pred termínom, takže som sa nestihla vyhecovať, alebo som sa vlastnou vôľou tak nastavila ? Dostala som sa do polohy: “Nejak bolo. Nejak bude. Dobre bude.” A tak aj bolo. Predsa len mala @nataliacik pravdu, keď mi, snáď ešte netehotnej, povedala, že to preto tehotenstvo trvá až 9 mesiacov preto, aby sa na to žena stihla pripraviť. Svätá pravda, ktorú sa snažím posúvať ďalej. (A o tehotenstve napíšem nabudúce ? snáď nezabudnem ?)
Samozrejme som si niečo o pôrode prečítala, naštudovala, videá som nepozerala, ja ani Doktora House-a nepozerám, keď operuje, lebo sa mi potom sníva o žalúdkoch, krvi a skalpeloch. Ale samú seba sa mi nejak podarilo presvedčiť, že sa všetko nejak zvládne. Pomohla mi hlavne zostava trápnych argumentov ako: . V Afrike odíde rodiť žena sama do púšte, buď rada, že máš okolo seba ľudí, čo sa vyznajú. ?‍⚕️?‍⚕️
. Milióny žien odrodilo, aj ty odrodíš. ?️
. Je to najprirodzenejšia vec na svete. ?
. Uvidím, či to bude horšia bolesť ako keď mi roentgenovali roztrhnutú šľachu v členku a nohu mi vložili do kovovej konštrukcie, ktorá mi rozťahovala kosti od seba. (pozn. autora: nie, nebola to horšia bolesť, alebo to len skresľovali tie hormóny?) ?
…atď
Tápne a prvoplánové. Ja viem. Ale podarilo sa. —Pozor nasleduje klišé.— Pôrod je v hlave. Aspoň čiastočne určite.
Veď keby Boh chcel, aby sme rodili všetky cisárskym rezom, dal by nám suchý zips, nie? ?

Praskla mi vodaaaa!

Najzábavnejšia časť je asi úplný začiatok. Nie, nebudem písať ako k tomu došlo, myslím k počatiu. Na to nemám dosť promile ? Na úvod vám napíšem ako môj pôrod vlastne začal. Rodila som v Prahe Podolí, kde som absolvovala aj 3 hodiny predpôrodnej prípravy. S tou prípravou to bolo tak ako so všetkým, čo sa mi veľmi nechce. Odkladala som to a odkladala. Nechcelo sa mi tam volať a zisťovať podrobnosti. A keď som sa rozhýbala, mali dovolenku. Takže najbližší voľný termín bol 2.9. Oficiálny termín pôrodu som mala 24.9. Tesnotka, ale stíhame. Bola som so sebou spokojná. Neskoro ale predsa. Nevadí. Prvá hodina bola ok, viac-menej nič nové, všetko som mala už naštudované, takže som spolužiakov len stresovala svojími pripravenými otázkami. Druhá hodina detto. Tretia hodina tiež v pohode. Len sa nejak natiahla, lebo otázky mali aj iní. Posledných 30 minút som nevedela obsedieť. Brucho ma tlačilo. Nevedela som ako sa usadiť. Len som sa vrtela. Zrazu sa mi zdalo, že je niečo blbo. Tam dole. Stiahla som nohy a bežala na wecko. Nedobehla som. Tesne pred dverami som cítila mokro. Môžete 3x hádať. Praskla mi voda. Ako vo filme. ? Sedím v pôrodnici na záchode, pozerám na mokré rifle a píšem Ferovi na kurz sms: „Pod von. Asi mi praskla voda.“ Čakala som, ale nevychádzal. Tak som natiahla mokré veci, ešteže som mala tú dlhú košeľu. Zaklopala som na dvere, kde bol kurz, a mrkla na Fera. Von som mu povedala, čo sa stalo a s chladnými hlavami sme sa vyviezli na štvrté, kde je príjem. Spravili mi testy. Fakt to bola plodová voda. Kým mi robili monitor, na účet z Tesca som mu napísala zoznam, čo treba dobaliť. Fera som poslala po tašku domov, pretože KOHO BY NAPADLO VZIAŤ SI DO PÔRODNICE TAŠKU DO PÔRODNICE??? Šupli ma na rizikové, že budem čakať na kontrakcie, vraj to niekedy trvá aj 24 hodín. Mne sa objavili do hodiny. Sranda skončila ?

Rodím, rodíš, rodíme

No a teraz k tomu pôrodu. Už ste natešné, čo? Sklamem vás! ? Ja si skoro nič nepamätám! Hormóny to je zázrak! Sled udalostí preto nezachytím celkom presne. Je to ako keď pozeráte film a pri tom žehlíte, varíte obed a pozeráte Ig. Z filmu viete postavy, hlavnú líniu, občas zachytíte nejaký detail. Na konci viete, kto bol vrah a kto sa za koho vydal. Prerozprávať to ale nedokážete.
Je fakt nutné, aby ste si prečítali dva posty dozadu a dali im srdiečko ❤️? Tak aspoň ten minulý. Ten, kde mám na rukách dieťa, čo vyzerá ako po liftingu. …takže odtiekla mi voda. Kontrakcie prišli do hodiny. Dali nás na pôrodný box. Šla som do sprchy a tam som sa sprchovala podľa mojich výpočtov krásnych 7 hodín. ?⏱️ Občas mi merali monitory, občas som vracala, lebo mi jedna múdra pani sestrička na rizikovom poradila, že sa mám najesť počas čakania na kontrakcie. Nikdy nejedzte nič pred pôrodom. NIČ!!! Nemusíte sa báť, na hlad ani nepomyslíte. Ja som sa skoro vygrcala z podoby. Bolo to strašné.

Raz mi bolo teplo, potom zima. Keď si teraz tak spätne spomínam, mala som predtým problém, v čom budem rodiť. Tam mi bolo všetko jedno. Holá-neholá. Bola som celá happy, že som si zbalila župan, lebo dotyk tej naškrobenej nemocničnej periny mi bol úplne odporný.
Potom niekto prišiel a spýtal sa ma, či chcem nejaké analgetiká. Bola som pripravená, epidurálku som mala podpísanú, ale ja som vlastne zo seba aj napriek všetkej tej bolesti a strachu a vracaniu mala dobrý pocit. Pripadala som si ako Wonder Woman krížená so Xenou a tak trochu aj nejakou neandertálskou praženou! ? Zdalo sa mi, že je to vlastne všetko v pohode a tak ako to má byť. Nejak mi asi nedochádzalo, že to ešte nie je to najhoršie.? Ale bola som odhodlaná to nejak zvládnuť. Oni ma ani veľmi na oblbováky neprehovárali, len viem, že do mňa napumpovali oxytocín kvôli zosilneniu kontrakcií. Tie až do konca neboli dostatočne silné, ale porodila som aj s takými.

…najprv mi povedali, aby som dýchala, potom mi povedali, aby som tlačila. Tu ma pôrodná asistentka pochválila ako dobre viem tlačiť. To si pamätám veľmi dobre, pretože ako pre bifľošku to pre mňa veľa znamenalo. Ale práve preto, že viem tak krásne tlačiť, tak nás tam s Ferom nechali tlačiť samých… Keď potom prišla asistentka na kontrolu, tak bol zrazu hrozný chaos a okolo asi 10 ľudí. Asistentka povedala, že teraz musí dieťa von. Tak som tlačila a furt nič. Mr. R bol totiž obmotaný a ako som ho tlačila, tak ho šnúra ťahala dnu. Najčudnejšie bolo, keď mi asistentka vzala ruku a dala mi ju na hlavičku so slovami: “Cítite vlásky?” OMG! You bitch! Zdravá si? ? Ale pomohlo to, vtedy sa to vo mne zlomilo a povedala som si: A dosť! Už nech to je za nami. Vonku začínala búrka a mne nenapadlo nič lepšie ako si v duchu recitovať: Keď pršalo mrholilo, žabiatko sa narodilo… V diaľke som počula neľudsky kričať nejakú spolurodičku. Podľa intenzity výkrikov a náhleho zmĺknutia som vydedukovala, že už to má za sebou, čo ma nesmierne namotivovalo. Niečo nepríjemné sa tam dole udialo, Fero nanovo spotil to prepotené tričko, čo mal na sebe a na brucho mi podali fialového Mr. R. Ja som to nejak čakala, že dieťa môže vyzerať ako malý fialový marťan s pretiahnutou lebkou. Fero ale na také niečo nebol pripravený. Hlavne na tú hlavu. Každého jedného človeka, čo bol nablízku, sa opýtal, či to je v ok a či sa to stratí. Mr. R mal naozaj hlavu ako votrelec. Máme aj takú fotku, ale tú vám nikdy neukážem. Ani jemu nie. ?

Chvíľu mi ho nechali, potom ho utierali a robili nejaké testy a merania, nakoniec ho dali na 12 hodín do inkubátora, lebo si nakakal do plodovej vody. ?? Ešte ho doniesli už zabaleného v perinke. Neviem na ako dlho. Mal ho Fero, lebo ja som ležala na stole a čakala, kým sa odlúči placenta. Tá sa ani po hodine a sto pokusoch o jej uvoľnenie neodlúčila. A tak prišla anesteziologička, otočila kohútikom a povedala mi: “Dobrú noc”. V úplnej narkóze mi vybrali placentu. Zobudila som sa, čakali sme, a potom ma previezli na oddelenie šestonedelia. Ale to je už zasa iný príbeh ??

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *