Ako prežiť dlhý let s malým dieťaťom

Jedna známa môjho muža vyhlásila, že deti do 5 rokov by mali mať zakázané cestovať hromadnou dopravou. Nie to ešte letieť lietadlom! A už vôbec nie lety nad 1,5 hodiny! Ona má deti 3, takže vie, o čom hovorí. No ale kto nezažil, ten si nedá povedať. A tak sme sa aj my s takmer dvojročným Mr. R vydali na 14 hodinový presun z Prahy do Orlanda na Floride, USA.

Pamätáte sa na to ako som skákala bungy jumping? A ako som po skoku Ferovi povedala, že nechápem ako som si mohla myslieť, že to bude v pohode? Tak teraz sa situácia zopakovala. Prvá vec, čo som mu po pristátí povedala, bola, že nechápem ako som si mohla myslieť, že to bude v pohode.

Prípravy na let s dvojročným dieťaťom

Na let som sa pripravovala fakt poctivo. Naštudovala som si všetky možné diskusie, odporúčania a rozumy o tom ako cestovať s malým dieťaťom. Napísala som si ohromný zoznam toho, čo zbaliť na cestu. Nakúpila som nové hračky a knižky. Prinútila som Fera stiahnuť hodiny a hodiny detských videí od bezduchých farebných guličiek, ktoré pri padaní nerešpektujú fyzikálne zákony, až po sofistikované rozprávky náučného charakteru. Nikto sa ale nevie pripraviť na peklo na zemi. Myslím, že ten legendárny thriller Hady v lietadle bol inšpirovaný skutočnými udalosťami. Konkrétne nejakým zaoceánskym letom, v ktorom sa stretlo viacero rodín s deťmi do 5 rokov.

Náš let

Ale vráťme sa k nášmu letu. Nabalení a vyzbrojení na každú možnú situáciu sme sa dovalili do lietadla. Chyba č. 1 bola, že som všetky veci zbalila do kufra a do malého ruksaku sme zbalili elektroniku. Nikdy sa nám nechcelo dávať dole kufor, takže v konečnom dôsledku, sme skoro nič zo zabalených veci nepoužili a živorili sme s tým, čo bolo v batohu.

My sme cestovali tak, že bol Mr. R bez vlastného sedadla. Do dvoch rokov totiž platil len letiskový poplatok a letenku nie. Verila som, že bude miesto a letušky nášho suseda presadia. Bohužiaľ, let Praha – Toronto bol plný. Náš sused bol ale veľmi trpezlivý a v pohode, takže sme to zvládli. Cestou naspäť mal Mr. R vlastné sedadlo. A aj napriek tomu ho hodnotím ako horší. Ktovie prečo.

 

Čím zabaviť malé dieťa pri dlhom lete

Asi vás bude najviac zaujímať, čím sme zabávali Mr. R. Tu sme boli celkom dobre pripravení a musím nás za to pochváliť, aj keď… Veľký úspech mal nový kamión s lietadielkom. Problém bol len v tom, že sa táto hračka dá rozobrať na 8 častí. Niektoré pomerne malé. Takže sme stále niečo hľadali po zemi. A jeden dielik sme nakoniec aj stratili. Ďalší veľký úspech zaznamenala nová knižka s veľa obrázkami a krátkymi rozprávkami. V zálohe som mala aj zošit s nálepkami, ale na ten nedošlo. Obľúbená zábava bolo jedlo. Jednak to lietadlové, ale aj to naše. Top bolo mrazom sušené ovocie od mix.it a normálne hrozienka (tie používam často ako motiváciu 😊). No a samozrejme rozprávky. Normálne Mr. R veľmi telku nepozerá, lebo keď mu ju vypnem, tak je schopný hodinu revať, ale dovolenka je od slova dovoliť, takže rozprávky boli dovolené. Keďže nemáme tablet, používali sme starý smartphone. Veľkú službu nám urobila selfie tyč, ktorá slúžila ako držiak na mobil pri pozeraní.

Tu by som ešte chcela spomenúť (zázračné) čípky Viburcol. Ja nie som za oblbovanie detí a otupovanie ich pozornosti, ale! keď už fakt neviete čo, tak Viburcol môže pomôcť. Je to homeopatický čípok na ukľudnenie. Na homeopatiká veľmi neverím,pôsobia na mňa trochu šarlatánsky, ale nejakým zázrakom toto fakt funguje. Pri spiatočnej ceste dostal Mr. R dva. Jeden, aby sme hladšie zvládli prestup. A druhý, lebo sa to s ním nedalo vydržať. Vrieskal, skákal po sedadlách, nešlo ho zabaviť ani utíšiť, uspať ani ukojiť. Ako-tak to zabralo. Alebo sa proste unavil. Neviem. Mám ale trochu podozrenie, že čípok dieťa otupí, ale tá energia len zostane nahromadená a keď prejde jeho účinok, tak sa uvolní a dieťa sa musí vybúriť. To ale bude asi individuálne.

Čo som si dopredu vôbec neuvedomila, a potom na to tvrdo doplatila, bol prestup a všetky tie pasové a kontrolné blbosti na letisku. Mr. R to prereval snáď pri každom stanovišti. Nervózna som z toho bola totiž ja, aj Fero a teda zákonite aj Mr. R. Ako sa na to pripraviť, ale úplne neviem. Zabralo jedine vziať ho z kočiara na ruky a… prso.

Možno len pár tipov (okrem prsa teda).

  • Veci do lietadla zbaliť tak, aby sa čo najrýchlejšie dalo vybrať vrecúško s tekutinami, taštička s detským jedlom a elektronika nech to nemusíte hľadať a vybaľovať celý príručný kufor.
  • Už v rade si dajte dolu hodinky, opasok, vyprázdnite vrecká, dopite vodu.
  • Rozdeľte si úlohy. Jeden má na starosti dieťa, druhý všetko ostatné 😀 (pasy, letenky, vyberanie vecí pri kontrole, small talk s úradníkom, sleduje tabule a pýta sa na cestu).
  • Ak už dieťa plače, využite to. Spýtajte sa zamestnanca, či to nejde urýchliť, možno vás pustia dopredu, alebo kvôli vám otvoria nové okienko. (Tu platí čím menšie dieťa, tým väčšie výhody.)

Kočiar v lietadle

Ešte možno niečo k batožine. Brali sme si so sebou kočiar aj autosedačku. U každej leteckej spoločnosti to môže byť iné, takže si treba prečítať pokyny, ale spravidla je to tak, že skladací kočiar sa nepočíta ako batožina. Môžete ho buď odovzdať rovno s kuframi do batožinového priestoru, alebo si ho nechať na presuny po letisku a na prestupe. My sme ho mali so sebou na letisku a bolo to mimoriadne praktické. Hoci sa Mr. R chcel viac nosiť na rukách, do kočiara sme naskladali ostatné veci a nechodili po letisku ovešaní ako vianočné stromčeky. V lietadle vám nepovolia mať kočiar rozložený, na presuny po letisku je ale nenadhraditeľný. 

Keďže sme si v USA prenajímali auto, brali sme so sebou aj autosedačku. Tá sa síce dala prenajať, jej prenájom bol ale pomerne drahý. Niektoré spoločnosti ju zapožičiavajú zadarmo, tá naša za to chcela nekresťanské peniaze a všimli sme si to až neskoro. Tak sme ju vzali so sebou. Autosedačku sme zabalili do igelitu a podali pri check in-e, pretože aj Mr. R mal nárok na jednu veľkú batožinu.

 

Prebaľovanie

Ak ešte prebaľujete, nebojte sa. Prebaľovacie pulty sú všade. Na každom wc na letisku a malý pultík je aj na každom wc v lietadle. Letuška vás poučí, ktorý je praktickejší a je v ňom viac miesta.  

 

Varovanie na záver

Ako bonus mám pre vás jedno veľké varovanie. Pozor na nízkonákladové varianty veľkých leteckých spoločností. My sme sa nechali nachytať a kúpili sme si letenku od Air Canada Rouge. Katastrofa! Slabé jedlo, pre entertaiment system bolo treba mať appku na vlastnom zariadení a aj tak bol slabý ako čaj, málo miesta na všetko, alkohol a snacky len na predaj… Takže aj keď vám zabezpečuje letenky niekto iný, tak ako v našom prípade univerzita, skontrolujte si to a neverte písmenkám v označení letu. AC nemusí byť len Air Canada.

 

O tom ako sme si naplánovali let časovo a ako sme si (ne)poradili s časovým posunom napíšem nabudúce. Máte sa na čo tešiť 🙂

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *